Pohyb je súčasťou života každého z nás, občas by si možno zaslúžil trošku viac pozornosti. Preto sa dnes pustíme do toho, na čo všetko pohyb a cvičenie vplýva a čo všetko nám dokážu fyzické aktivity priniesť.
Ako pohyb vplýva na naše zdravie?
Áno, nie je žiadnym prekvapením, že má mnoho pozitívnych účinkov na naše telo. Mnoho ľudí má motiváciu cvičiť, keď si povedia “chcem schudnúť”. A napriek tomu, že s cvičením sa chudne ľahšie, fyzické aktivity majú nespočetne veľa iných pozitívnych vplyvov na naše telo.
Dlhodobé pozitívne efekty cvičenia:
- Zdravie mozgu (k tomu sa ešte bližšie dostaneme neskôr v článku)
- Budovanie svalstva
- Zlepšenie zdravia kardiovaskulárneho systému
- Zvýšená výdrž a kondícia
- Prevencia proti rakovine a iným chorobám
- Posilnené kostí
- Lepší balans a koordinácia
- Pomáha udržiavaniu zdravej váhy
- Vyváženie krvného tlaku
Pravidelný pohyb a cvičenie teda dokáže výrazne zlepšiť kvalitu života jednotlivca, keď sa pozrieme na všetky tieto zdravotné benefity. Nemajú však vplyv len na fyzické zdravie, ale aj mentálne.
Vplyvy cvičenia na mozog a myseľ
Keď sa cvičenie stane súčasťou tvojej týždennej rutiny, má to značný dopad na to, ako sa cítiš. Už len to, že zvládaš niečo takéto robiť pre seba a svoje zdravie je niečo, za čo si môžeš poďakovať a môže to zvýšiť tvoje sebavedomie, keďže pravidelné cvičenie vyžaduje istú organizáciu a disciplínu. Je to tvoj osobný úspech.
Okrem toho teda počas cvičenia ideálne myslíme len na to, čo sa práve deje. Myslíme na pohyb, dych, správnu techniku. To môže byť naozaj priam potrebné v dňoch, kedy sa nám hlava nezastaví a konštantne niečo riešime.
Aj chvíľka cvičenia nám dokáže priniesť ukotvenie sa v prítomnosti a upokojenie sa.
Získaj viac energie
Ďalší benefit, ktorý cvičenie prináša je lepší spánok. Keďže zo seba zdravým spôsobom vydáme kopu energie počas tréningu, lepšie sa nám zaspáva a následne máme kvalitnejší spánok, a teda načerpáme viac energie, ktorú potom práve pri cvičení môžeme minúť. Je to taký (nie začarovaný, ale) čarovný kruh, ktorý dokáže zmeniť naše dni k lepšiemu, keďže sú zrazu naše úrovne energie na úplne inom leveli. Vďaka lepšiemu spánku naša hlava zároveň lepšie spracováva spomienky – lepšia pamäť a odstraňuje toxíny z mozgu.
Výživa mozgu
Náš mozog tiež ťaží z cvičenia. Keďže cvičenie aktivuje neurogenézu – tvorbu nových neurónov, pohyb má vplyv na kognitívne funkcie ako myslenie, učenie, pamäť a efektívne riešenie problémov. Tieto nové neuróny tiež majú vplyv na našu náladu a pocit vyrovnanosti. Takisto sa týmto zvyšuje mozgová plasticita, ktorá je esenciálna pre uzdravenie zranení, spomalenie starnutia či pozornosť.
Zároveň je fyzická aktivita výživa pre mozog, pretože spúšťa uvoľňovanie proteínu nazývaného mozgový neurotrofický faktor (BDNF), ktorý vyživuje existujúce neuróny a podporuje rast a vývoj nových neurónov a synapsií – miesto styku medzi neurónmi.
Pohybom k mentálnej vyrovnanosti
Čo sa týka mentálneho zdravia, cvičenie nám môže pomôcť zvládať stres tým, že zvyšuje hladiny noradrenalínu a endorfínov, ktoré pomáhajú upravovať reakciu mozgu na stres a vyvolávajú pocity šťastia. Pohyb tiež vedie k zvýšeniu hladín niektorých neurotransmiterov ako sú serotonín, dopamín a noradrenalín. Tieto chemické látky majú zásadný význam pre reguláciu nálady, mentálnu bdelosť a sústredenie. To môže byť dôvod, prečo je pravidelná fyzická aktivita často spájaná so zmiernením príznakov depresie a úzkosti.
Čo sa za mladi naučíš…
Cvičenie je dôležité, samozrejme, v každom veku, no veľmi kľúčové to je v mladosti. Keďže sa nám telo a myseľ v mladom veku ešte vyvíja, cvičenie môže mať dopad na jednotlivca aj o niekoľko rokov, keďže to, čo sa deje počas vývinu si telo pamätá.
Výskumy dokazujú, že deti, ktoré sú fyzicky aktívne majú vyššiu pravdepodobnosť dosahovať lepšie kognitívne reakcie v mozgu.
Svalová pamäť je náš pomocník
Svaly si pamätajú a je to fascinujúce.
Ľudia si už dávno všimli, že naučiť sa niečo prvýkrát je omnoho ťažšie, ako to neskôr len “oprášiť” a naučiť sa znova. Takto to majú aj naše svaly.
Svalová pamäť je jav, kedy sa v istom bode nášho života za určitý čas pravidelným dlhodobým cvičením dostaneme do istej telesnej formy. Následne, ak si dáme z akéhokoľvek dôvodu pauzu, necvičíme a stratíme predošlú formu, keď opätovne cvičiť začneme, danej formy dosiahneme omnoho skôr, ako prvýkrát. Aj preto je tak dôležité cvičiť, keď sme mladí, vzhľadom na to, že v tom čase sa telo ľahšie vytrénuje a v budúcich rokoch už možno túto formu stačí len udržiavať, alebo ju jednoduchšie znovunadobudneme.
Len relatívne nedávno sa začalo vedecky zisťovať, prečo tomu tak vlastne je.
Zjednodušená verzia teórie svalovej pamäte je nasledovná:
Väčšina buniek v tele má jadro, ktoré riadi ich aktivity. Svalové bunky sú výnimočné, pretože môžu mať viac jadier, čo im umožňuje rásť viac, ako akékoľvek iné bunky. Keď svalové bunky chcú rásť, potrebujú ďalšie jadrá, ktoré získajú od špeciálnych kmeňových buniek, nazývaných satelitné bunky.
Tieto kmeňové bunky darujú svalom svoje jadrá, čo im pomáha rásť ešte viac a stávať sa silnejšími, najmä pri silovom tréningu. No a to, prečo si naše svaly pamätajú je pravdepodobne preto, že keď satelitná bunka daruje jadro svalovej bunke, zostane tam natrvalo a teda sa v budúcnosti opäť dokáže jednoduchšie zväčšiť. Toto je však naozaj len výcuc z toho, ako to funguje, viac o svalovej pamäti tu.
Naše telo sa mení
V priebehu rokov v našom tele dochádza k rozličným procesom, ktoré ešte zvýrazňujú dôležitosť cvičenia.
- 20 – 30 rokov: Začneme strácať čistú svalovú hmotu a tvorba kostí sa spomalí.
- 40 – 50 rokov: Strata svalovej hmoty a tvorba kostí sa ešte viac zníži. Hormonálne zmeny, spojené napríkad s menopauzou môžu tento proces ešte urýchliť. Pomer tuku v tele začne narastať.
- 60 a viac: Zdravie kostí sa stane veľmi dôležitým, keďže osteoklastická aktivita (rozklad kostí) sa zvyšuje a osteoblastická aktivita (tvorba kostí) klesá.
Je veľmi dôležité zostať v pohybe po celý život, pre naše zdravie.
V našej západnej civilizovanej spoločnosti sa často staroba vníma ako čas, kedy už by mal človek len sedieť doma na dôchodku, no práve nedostatok aktivity je často dôvodom zhoršeného zdravia u starších ľudí.
Čo hovoria tabuľky?
Existujú aj určité odporúčania, čo sa pohybu týka. Pre dospelých je to aspoň 150 minút týždenne aktivít nižšej náročnosti (kráčanie, vodný aerobik, bicyklovanie), alebo 75 minút cvičenia vysokej náročnosti (beh, basketbal, vysoko intenzívny workout) a dva až trikrát do týždňa silový tréning. No toto sú len nejaké minimálne odporúčané tabuľkové hodnoty, na ktoré môžeš aj hneď teraz zabudnúť.
Nájdi si to svoje
Aktuálne máme nekonečno možností, čo sa týka fyzických aktivít. Každý si môže nájsť presne to, čo mu vyhovuje v čase, kedy mu to vyhovuje. Neexistuje jedno najlepšie, najefektívnejšie, najfunkčnejšie cvičenie. Či už je to dvíhanie činiek, každodenný ranný beh, jóga, alebo čokoľvek iné, ak ťa to baví, cítiš sa pri tom a po tom dobre, a spĺňa to to, čo tvoje telo vyžaduje a zvláda, je to to pravé.
Cvičenie a pravidelný pohyb sú viac ako len prostriedky na chudnutie a dosiahnutie estetickej postavy. Sú to kľúčové faktory pre naše celkové zdravie a pohodu. Pomáhajú nám nielen zlepšovať fyzickú kondíciu, ale majú pozitívny vplyv aj na našu kvalitu života.
Je dôležité, aby sme si našli čas pre seba a pre svoje telo.
