Čo sa deje s naším telom, keď sme v strese?
Stres má mnoho biologických príznakov. Všetci sme už asi počuli o kortizole ako o stresovom homóne. To je však len časť komplexnej skladačky.
Čo sa teda hormónov týka, stresová situácia — či už ide o stretnutie medveďa v lese, alebo povinnosť dať prezentáciu pred mnohými ľuďmi — zvyšuje hladinu dvoch kľúčových látok v ľudskom tele: adrenalínu a kortizolu.
Tieto dva stresové hormóny (a niektoré neurotransmitery) spoločne optimalizujú tok krvnej glukózy do mozgu, čo v konečnom dôsledku zvyšuje kognitívnu funkciu na zvládnutie stresovej situácie. Následne sa spúšťa mechanizmus útok alebo útek.
Útok alebo útek (fight or flight) má za následok niekoľko fyziologických reakcií:
- Zvýšená srdcová frekvencia
- Zrýchlenie dýchania
- Zvýšenie krvného tlaku
- Napnutie svalov
- Potenie
- Spomalenie trávenia
- Oslabenie imunitného systému
Je to teda stav, v ktorom je telo pripravené na zväčša fyzické prekážky a na svoju obranu venuje všetku energiu, kým na iné funkcie na chvíľku zabúda (trávenie, imunita).
Nie je stres ako stres: typy stresu
Typ stresovej reakcie, ktorý sme si práve priblížili ideálne nastáva len raz za čas a rýchlo prejde. Vtedy stres nazývame akútnym.
Akútny stres
Je krátkodobý a zväčša odpovedá na konkrétnu hrozbu. Následne sa po ňom telo pomerne rýchlo dokáže opäť dostať do homeostázy – rovnováhy. Mnoho odborníkov meria na základe toho, ako rýchlo sa dokážeme zotaviť z epizódy akútneho stresu mentálnu odolnosť jednotlivca.
Príklady situácií, ktoré spúšťajú akútny stres môžu byť napríklad hádka s blízkym, kritika od šéfa, útok psa, alebo keď rýchlo nevieš nájsť mobil.
Dlhodobá forma tohto stresu sa nazýva chronický stres.
K chronickému stresu často prichádza, keď žijeme dlhodobo v neoptimálnych podmienkach. Ak žijeme v toxickom vzťahu, šéf nám konštantne nadáva, niekto na nás kladie dlhodobo veľmi vysoké nároky a nemáme dostatočný pocit bezpečia – z akútneho stresu sa stáva chronický. Ten má potom za následok dlhodobo zvýšený tep a krvný tlak, svalové napätie a zanedbávanie iných telesných funkcií, na ktoré musíme byť v pokoji.
Inými slovami – chronický stres vytvára pre naše telo novú normu, ktorá je prispôsobená dlhodobému stresu, čo však môže mať negatívne následky.
Aké zdravotné problémy môžu prísť kvôli chronickému stresu?
Často nás niečo bolí a nevieme prečo. Vtedy si dáme tabletku od bolesti, či ďalšiu kávu, veď musíme fičať ďalej, nie? Nie. Toto sú presne tie chvíle, kedy nám telo hovorí, že už nevládze a potrebuje pauzu.
Tri systémy, ktoré dlhodobý stres zasahuje najintenzívnejšie sú tieto:
- endokrinný systém
- imunitný systém
- tráviaci systém
Toto všetko dáva, keď si to dáme dokopy s informáciami, čo sa deje s našim telom počas stresu, zmysel. Počas režimu útok alebo útek sa nám vyplavujú hormóny kortizol a adrenalín, ktoré ale pri dlhodobom stresovom stave vedia spôsobiť problémy v celom endokrinnom – hormonálnom systéme. (Stres môže byť napríklad dôvodom, prečo má mnoho žien problémy s menštruáciou, keďže tak úzko súvisí s hormónmi.)
Ďalej v krízovom režime nášmu telu nezostáva energia na to, aby sa staralo aj o našu imunitu, a tak sme omnoho náchylnejší na rôzne choroby. Trávenie je ďalšou sústavou, ktorej sa telo nestíha venovať, keď je vo “fight or flight režime”, a tak ľudia v chronickom strese často mávajú kŕče alebo nemajú apetít. Do toho sa práve ľudia s hektickým životným štýlom zvyknú stravovať…no slušne povedané: veľmi zle, nepravidelne a nevýživne. Schválne, spýtaj sa tvojho vyťaženého kamoša alebo kamošky, čo naposledy jedol/la a či náhodou nemáva bolesti brucha. (Zo skúsenosti: áno máva. : ) )
Existuje „dobrý stres“?
Na trošku pozitívnejšiu nôtu: stres do istej miery potrebujeme k životu.
A prekvapivo: občas vie byť príjemný a má svoje benefity. Vtedy ho nazývame eustres.
Ten nepríjemný stres tiež môžeme nazvať distres pre lepšie odlíšenie.
Fyziologicky sa až tak nelíšia – telo spúšťa veľmi podobné mechanizmy. To, v čom však rozdiel je, je naša reakcia na tieto vnemy. V prípade eustresu je pozitívna.
Určite si ten pocit už zažil/a. Je to také to intenzívne nadšenie, kedy ťa možno ide tak trochu roztrhnúť, no ty sa tešíš a máš očakávania a radosť. Tento stav najčastejšie vzniká, keď robíme nové veci. Napríklad keď začíname novú životnú etapu – na novej škole alebo v novej práci, keď objavujeme nové miesta pri cestovaní, keď musíme čeliť výzvam, alebo aj keď jednoducho ideme na horskú dráhu.
Eustres vo finále zohráva kľúčovú úlohu v našom živote, keďže je v zásade zodpovedný za intenzívne nadšenie.
Má teda benefity ako napríklad:
- Lepšia koncetrácia a flow
- Motivácia pracovať na cieľoch
- Odhodlanie prijať nové výzvy
- Pocit naplnenia v živote
Kedy sme najvýkonnejší?
Keď sa aj pozrieme na to, kedy podávame najlepší výkon, je to práve stav eustresu. Keď sme v pokoji, necítime dostatočnú motiváciu a odhodlanie a na druhej strane, keď už pociťujeme distres, dokáže to byť priam paralyzujúce.
Je dôležité poznamenať, že aj eustres je stále stres a je pre nás prospešný, kým je krátkodobý. Inak dokáže prerásť do distresu až chronického stresu.
Stres je teda dobrý sluha a zlý pán. Na jeho zvládanie je skvelé vedieť, ako všetky tieto mechanizmy fungujú a čo konkrétne nám osobne stresovú rekciu spúšťa a čo nám, naopak pomáha sa s nim vyrovnať. Nad týmto sa môžeš zamyslieť a my na tento článok budeme nadväzovať článkom o príčinách stresu a ako sa s ním efektívne vysporadúvať. Zatiaľ želáme pokojné dni, keď tak naplnené eustresom.
